Náučný chodník Mikušovské bradlá
Pruské > Vršatské Podhradie > Chotúč > Mikušovské bradlá > Pruské
Nie každý však vie, že v blízkosti Vršatských bradiel sa nachádzajú aj Mikušovské bradlá. V minulosti zohrali tiež významnú úlohu, dnes nimi vedie od októbra 2009 aj náučný chodník. Ich súčasťou je aj prírodná pamiatka Skalice. Pokiaľ je turista v tejto oblasti po prvýkrát, pohľad mu určite padne na z diaľky vynímajúce sa Vršatské bradlá s Babkami a hradným bralom. Táto lokalita je pohodlne dostupná autom. Dá sa dostať aj na druhý najvyšší vrch Bielych Karpát, Chmeľovú (925 m). Turisti, ktorí majú radi náročnejšie trasy môžu pokračovať do Červeného Kameňa, prípadne do Lednice, prípadne na Moravu. Málo využívanou možnosťou je vystúpiť na neďaleký Chotúč (795 m) a po zelenej turistickej značke (TZ) pokračovať do obce Pruské k autobusovej zastávke. Ak padne rozhodnutie pre túto variantu, turista sa ocitne v nádhernom prostredí Mikušovských bradiel, ktoré sa tiahnu od Chotúča juhovýchodným smerom k doline Váhu. Oddeľujú od seba Podhradskú dolinu s Podhradským potokom od Tovarského potoka v Červenokamenskej doline. Od autobusovej zastávky v obci Vršatské Podhradie (650 m) je len pár metrov ku križovatke a turistickému smerovníku. Po odbočujúcej ulici pokračuje modrá TZ, chodník má asfaltový povrch až do obce Červený Kameň, takže ho s obľubou využívajú aj cykloturisti. Do sedla Chotúč sa dá dostať za dvadsať minút a odtiaľ sa turistom naskytne úžasný pohľad na Červenokamenské bradlo. Odtiaľto sa pokračuje vpravo po zelenej TZ. Predtým možno vystúpiť na vrchol Chotúča. Je potrebné vstúpiť do lesa na lesnú cestu, z ktorej mierne vpravo odbočuje ďalšia menej výrazná lesná cestička. Na vrchol turistický chodník nevedie, ale táto cestička stúpajúca ľavotočivým oblúkom po jeho južnej strane tam turistu spoľahlivo dovedie. Je vyznačená osobitnými značkami na kmeňoch stromov. Značky majú tvar štvorca oranžovej farby. Z časti odlesneného vrcholu a vďaka polomu sú krásne pohľady na Vršatské bradlá a Vršatské hradné bralo. Z vrcholu Chotúča je potrebné sa vrátiť až na križujúcu lesnú cestu a po nej pokračovať na juh (turistický chodník ide súbežne pod ňou, čochvíľa sa na ňu napojí). Kvalitnú lesnú cestu možno využiť až po skládku dreva, ku ktorej sa zíde. Na turistický chodník sa v tomto mieste napája aj náučný chodník (NCH Mikušovské bradlá, informačný panel č. 6). Na konci lesa je ďalší informačný panel (č. 7) a rozsiahle lúky. Chodník vedie na skalnatý vrchol Veľké Hradište (525 m, N 49°03,07´, E 18°11,27´). Je tu prístrešok a pomerne široký stôl s lavicami. Pod východným svahom je riedkym borovicovým lesom obklopená Mokrá skala. Spolu s Veľkým Hradišťom bola miestom nerentabilnej ťažby mangánovej rudy. Stopy vidno dodnes: zasypané jamy, kamenné moria, okná. V okolí sú dva panely NCH (č. 4, 5). Pod Mokrou skalou je zastrešená studnička s pitnou vodou. Z týchto miest je na dohľad Malé Hradište. Vrchol je síce vyšší, ale nie tak rozsiahly ako jeho väčší „brat“. V okolí hradíšť možno badať zvyšky zemných valov. Ako už názvy oboch vrchov naznačujú, v dávnej dobe ich polohu a vlastnosti ľudia využili aj na osídlenie. Ďalej sa schádza do odlesneného sedla, pričom vpravo sa nachádza predposledný nepomenovaný vrchol Mikušovských bradiel. Posledným je rozľahlá Kalvária (470 m), popod ktorou sa opúšťa pásmo CHKO Biele Karpaty. Predtým je však ešte možnosť zájsť na trochu bokom ležiaci masív a prírodnú pamiatku Skalice, ktorú bude mať turista teraz už za chrbtom. Stojí zato obzrieť sa na červenohnedo sfarbené steny skál. Predmetom ochrany sú vápencové bralá s výskytom mangánovej rudy s príslušnými minerálmi (pyroluzit). Informuje o tom aj panel č. 2 NCH na vrchole masívu.
Ďalej sa pokračuje otvoreným terénom popod vedenie vysokého napätia, neskôr je potrebné vstúpiť opäť do lesa. Pomaly zvažujúcou lesnou cestou sa príde až ku koncu murovaného oplotenia parku bývalého kaštieľa v Pruskom, v ktorom je v súčasnosti stredná odborná škola.
Nie každý však vie, že v blízkosti Vršatských bradiel sa nachádzajú aj Mikušovské bradlá. V minulosti zohrali tiež významnú úlohu, dnes nimi vedie od októbra 2009 aj náučný chodník. Ich súčasťou je aj prírodná pamiatka Skalice. Pokiaľ je turista v tejto oblasti po prvýkrát, pohľad mu určite padne na z diaľky vynímajúce sa Vršatské bradlá s Babkami a hradným bralom. Táto lokalita je pohodlne dostupná autom. Dá sa dostať aj na druhý najvyšší vrch Bielych Karpát, Chmeľovú (925 m). Turisti, ktorí majú radi náročnejšie trasy môžu pokračovať do Červeného Kameňa, prípadne do Lednice, prípadne na Moravu. Málo využívanou možnosťou je vystúpiť na neďaleký Chotúč (795 m) a po zelenej turistickej značke (TZ) pokračovať do obce Pruské k autobusovej zastávke. Ak padne rozhodnutie pre túto variantu, turista sa ocitne v nádhernom prostredí Mikušovských bradiel, ktoré sa tiahnu od Chotúča juhovýchodným smerom k doline Váhu. Oddeľujú od seba Podhradskú dolinu s Podhradským potokom od Tovarského potoka v Červenokamenskej doline. Od autobusovej zastávky v obci Vršatské Podhradie (650 m) je len pár metrov ku križovatke a turistickému smerovníku. Po odbočujúcej ulici pokračuje modrá TZ, chodník má asfaltový povrch až do obce Červený Kameň, takže ho s obľubou využívajú aj cykloturisti. Do sedla Chotúč sa dá dostať za dvadsať minút a odtiaľ sa turistom naskytne úžasný pohľad na Červenokamenské bradlo. Odtiaľto sa pokračuje vpravo po zelenej TZ. Predtým možno vystúpiť na vrchol Chotúča. Je potrebné vstúpiť do lesa na lesnú cestu, z ktorej mierne vpravo odbočuje ďalšia menej výrazná lesná cestička. Na vrchol turistický chodník nevedie, ale táto cestička stúpajúca ľavotočivým oblúkom po jeho južnej strane tam turistu spoľahlivo dovedie. Je vyznačená osobitnými značkami na kmeňoch stromov. Značky majú tvar štvorca oranžovej farby. Z časti odlesneného vrcholu a vďaka polomu sú krásne pohľady na Vršatské bradlá a Vršatské hradné bralo. Z vrcholu Chotúča je potrebné sa vrátiť až na križujúcu lesnú cestu a po nej pokračovať na juh (turistický chodník ide súbežne pod ňou, čochvíľa sa na ňu napojí). Kvalitnú lesnú cestu možno využiť až po skládku dreva, ku ktorej sa zíde. Na turistický chodník sa v tomto mieste napája aj náučný chodník (NCH Mikušovské bradlá, informačný panel č. 6). Na konci lesa je ďalší informačný panel (č. 7) a rozsiahle lúky. Chodník vedie na skalnatý vrchol Veľké Hradište (525 m, N 49°03,07´, E 18°11,27´). Je tu prístrešok a pomerne široký stôl s lavicami. Pod východným svahom je riedkym borovicovým lesom obklopená Mokrá skala. Spolu s Veľkým Hradišťom bola miestom nerentabilnej ťažby mangánovej rudy. Stopy vidno dodnes: zasypané jamy, kamenné moria, okná. V okolí sú dva panely NCH (č. 4, 5). Pod Mokrou skalou je zastrešená studnička s pitnou vodou. Z týchto miest je na dohľad Malé Hradište. Vrchol je síce vyšší, ale nie tak rozsiahly ako jeho väčší „brat“. V okolí hradíšť možno badať zvyšky zemných valov. Ako už názvy oboch vrchov naznačujú, v dávnej dobe ich polohu a vlastnosti ľudia využili aj na osídlenie. Ďalej sa schádza do odlesneného sedla, pričom vpravo sa nachádza predposledný nepomenovaný vrchol Mikušovských bradiel. Posledným je rozľahlá Kalvária (470 m), popod ktorou sa opúšťa pásmo CHKO Biele Karpaty. Predtým je však ešte možnosť zájsť na trochu bokom ležiaci masív a prírodnú pamiatku Skalice, ktorú bude mať turista teraz už za chrbtom. Stojí zato obzrieť sa na červenohnedo sfarbené steny skál. Predmetom ochrany sú vápencové bralá s výskytom mangánovej rudy s príslušnými minerálmi (pyroluzit). Informuje o tom aj panel č. 2 NCH na vrchole masívu.
Ďalej sa pokračuje otvoreným terénom popod vedenie vysokého napätia, neskôr je potrebné vstúpiť opäť do lesa. Pomaly zvažujúcou lesnou cestou sa príde až ku koncu murovaného oplotenia parku bývalého kaštieľa v Pruskom, v ktorom je v súčasnosti stredná odborná škola.
 Zapamätať si |